Na Bielu sobotu ľudia navštevovali hroby svojich blízkych.
V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Ľudia verili, že vyčistením domovov z nich vyženú choroby a všetko zlé.
Piekli sa veľkonočné baránky, pripravovali sa sviatočné pokrmy a z vŕbových prútov sa plietli korbáče. Tie sú spletené z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a sú zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhé a ozdobené pletenou rukoväťou a farebnými stužkami.
Dievčatá pre šibačov chystali vajíčka, ktoré najčastejšie farbili v odvare z cibuľových šupiek, sennej mrvy a neskôr z farebného krepového papiera. Aby sa leskli, pred ukončením pridali do odvaru trochu bravčovej masti alebo ich potreli kožou zo slaniny.
Na Bielu sobotu sa končí pôst.
Veľkonočná nedeľaDeň vzkriesenia, kedy Kristus vstal z mŕtvych. Stalo sa tak počas svitania prvého dňa v týždni, čiže v prvý deň po sobote, ktorá bola podľa židovského kalendára posledným dňom týždňa.
Tento deň slúžil na posvätenie veľkonočných pokrmov ako mazanec, veľkonočný baránok, jahňacie mäso, vajíčka, chlieb, či víno. Každá návšteva dostala v tento deň kúsok posväteného jedla. Požehnané jedlo sa totiž muselo skonzumovať, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená.
V tento deň sa doslova hodovalo, skoro ako na Štedrú večeru. Začínalo sa vajíčkom, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bol z hydinového mäsa. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok.
