TB ministri vnútra, obrany a spravodlivosti, TÉMA: Pracovné podmienky
MISTER BURNS: FIGEĽ: Nedeľa by mala byť dňom bez politiky
LIVE🔴 Brífing PS: „Čo sa do Ficovho videa o rope nezmestilo?“
O. Dostál (STAČILO!) a J. Laššáková (SMER): Slovenský návod pro české volby v roce 2025
TERAZ TAKTO: “Západ de facto hovorí Ukrajincom: umierajte, umierajte, umierajte,” myslí si V. Palko
Pavol Slota: Leyenová sa správa ako prezidentka galaxie, Ukrajina ako mafia
Bútora: Biden skončil na poslednú chvíľu. Proti Trumpovi má Kamala niekoľko tromfov
martin bútora Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a ako člen Koordinačného centra (KC VPN) bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.
Založenie Verejnosti proti násiliu
Verejnosť proti násiliu založili spontánne na pôde Umeleckej besedy v Bratislave 20. novembra 1989, v reakcii na násilných zásah silových zložiek štátu
proti pokojnému zhromaždeniu študentov v Prahe pri príležitosti pripomenutia si
päťdesiateho výročia udalostí zo 17. novembra 1939, zástupcovia kultúrnej a vedeckej verejnosti.
Verejnosť proti násiliu bola subjektom s politickou agendou, a preto sa nejedná o dobrovoľnú organizáciu v zmysle zákona o dobrovoľných organizáciách.
Verejnosť proti násiliu obdržala od času
svojho založenia do času svojho vzniku 28. decembra 1989 peňažné i nepeňažné
dary; podľa interných archívnych dokumentov obdržali členovia Koordinačného
výboru Verejnosti proti násiliu vyše 25 000 Ksč a nepeňažné dary v podobe
modranskej majoliky, vitamínov či jabĺk. Čo sa týka právneho režimu týchto
darov, spravovali sa ustanoveniami § 407 a nasl. Občianskeho zákonníka
src="https://www.historickycasopis.sk/32022/svedova-terezia-ako-vznikla-verejnost-proti-nasiliu.pdf"
Podľa tajnej správy Federálneho úradu pre tlač a informácie bolo pred rokom 1987 v Československu len päť disidentských skupín - Charta 77, Výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných, Československo-poľská Solidarita, Výbor na ochranu práv maďarskej menšiny a časť Jazzovej sekcie. Koncom 80. rokov minulého storočia ich pôsobilo už 39. Najväčšiu pozornosť venovala vtedajšia Štátna bezpečnosť (ŠtB) na Slovensku okrem Hnutia za občiansku slobodu, opozičnej skupine ochranárov prírody a samostatných disidentov a činnosti tzv. "tajnej cirkvi". Začiatkom 80. rokov minulého storočia už existovala aj tajná informačná sieť napojená na Západ, ktorá prostredníctvom Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a ďalších staníc i tlače informovala svet a našu verejnosť o situácii v krajine.
src="https://www.teraz.sk/slovensko/ako-vzniklo-hnutie-verejnost-proti-nas/28861-clanok.html"
V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO),
Inštitút pre verejné otázky (známy aj ako IVO ) je slovenská nezisková mimovládna organizácia založená v roku 1997. Zaoberá sa analýzou trendov slovenskej spoločnosti a politiky. Medzi jej ciele patrí budovanie občianskej a demokratickej spoločnosti. Výsledky analýz inštitút publikuje v knižnej a iných formách.
Financovanie Inštitútu pre verejné otázky
Inštitút pre verejné otázky bol od svojho vzniku financovaný výlučne zo zahraničných zdrojov. Pri jeho vzniku zohrali rozhodujúcu úlohu najmä súkromné americké nadácie, ako Open Society Institute (od roku 1997) ĎURI BÁČI ŠOROŠ!
zdroj: src="https://sjps.fsvucm.sk/Articles/08_3_5.pdf" strana 23/28!!!
|
